ClubEnsayos.com - Ensayos de Calidad, Tareas y Monografias
Buscar

Cuales son las Leyendas del Paraguay


Enviado por   •  26 de Julio de 2017  •  Tareas  •  1.816 Palabras (8 Páginas)  •  8.092 Visitas

Página 1 de 8

[pic 1]

Guaraní

Leyendas del Paraguay

School of Tomorrow

Dr. Luis Alberto de Herrera

Alumno: Christian Sebastián

                 Pérez Mora

Grado: 8vo

Asuncion-Paraguay

2017

Ñe’eñepyru- Introducción


Ko tembiapogui roikuaata heta mombe’upy ymaguare ore tavarandu rehegua. Ko mombe’upykuéra ha’e Paraguái mba’eteete.
Paraguái Tavarandu oreko heta mombe’upy ha ore mitanguera tekoteve roikuaava´era ñande mombe’upy ha upéicha roikuaaveta ore arandukuaa ha ore tavarandu avei

Jaikuaa mombe’upy Paraguái ha’e mba’e guasu ha ñambohasava´era ñemoñare pyahu.


En este trabajo aprenderemos más sobre las leyendas antiguas de nuestro Folklore. Estas leyendas provienen de nuestro Paraguay.
El Folklore Paraguayo contiene una variedad de leyendas, nuestros niños y jóvenes deben aprender más sobre ellas, y así saber más sobre la cultura del Paraguay.
Que todos sepamos un poco de las Leyendas del Paraguay es muy importante para no perder nuestras tradiciones y también transmitirla a nuevas generaciones.

Mombe´upy- leyenda

 Ha´e umi mombe´u ohechaukáva táva arandu, katuetei ñamomorã, ha ñanemomba´embyasýva. Mombe´upy ñemopyenda mba´e oikova´ekue ymave añetehápe, ha iñambue ohóvo oñemombe´uhápe, oñenohê térã oñemoîve.

Mombe´upy oñemohenda kóicha

- Marangatukuéra rehegua: Sobre santos

Techapyrã: Tupãsy Ka´akupe, San Blas.

- Tembiasa rehegua: Históricas

Techapyrã: Kurusu Bartolo, Kurusu Isabel.

- Máva rembiapo rehegua: Sobre héroes.

Techapyrã: Pa´i Sume

- Tenda rehegua: Toponímicas.

Techapyrã: Lago Ypakarai, Ykua Bolaños, Moñaikuare, Cerro Lambaré.

- Mymba rehegua: Sobre fauna.

Techapyrã: Kururu, Ka´i, Chahã, Urutau, Ynambu, Ypaka´a, Karãu.

- Yvyra ha ñana rehegua: Sobre flora.

Techapyrã: Piri, Mburukuja, Yrupe, Ka´a, Avati.

- Mymba rehegua: Sobre fauna.

Urutau 


Oikóje ymaite petei kuñatai ojajáiva poragui hérava Urutau, avei ojehero guaiguingue ha ñakunda.
Imitakuñame ohayhueterei kuarahýpe. Péva oiko kuimba’éro oikundana ko yvy ape ári. Péicha yvypóra ymaguare omombe’u.
Kuñatai poraite nohenduvéi aratei jave ñembo’eguasu. Pe mborayhu oiva’ekue kuarahy kuñataire oso sapy’a téra opa upeguére.
Upévare kuarahy ohejarei ichupe. Ha ha’e, oha’arovo imborayhujárape, ka’aruete vove oguapy ita guasu ári, yrembe’ýpe oma’e ñembyasy kuarahýpe iguauguiete peve.

Chochi


Oikondaje petei kuñatai iporambajepeva, ha’eichagua iporava ndaipori. Upe kuñatai oguereko ramo petei karia’y pyapy. Ha petei jeype ose oho hikuai jerokyhape, mokoiveva ojeroky pyhare pukukue javete.
Pyharetereimaro ndajeko ose he’i karia’y kuñataime: “Tekovema ningo jaha, hetaireima javy’a”. Ha upe kuñatai pora opytasevente, amo ipahápe, opytavémakatu ose karia’y vy’ahagui, ha’eño, ohapa hese.
Kuñatai iporambajepéva hasýpe ohechakuaa imborayhu ohomaha. Oporandu hese ose pyharepyterei, ha avave ndohechakuaau karia’y ohoramoguare.
Upéguie upe kuñatai iporambajepeva ohenoi karia’y py’apýpe hérava’ekua Kripin, ha Kripin ndaiporivémai.
Upeicha rupi ko’aga peve ñahenduva’era: Kripin, Kripin, Kripin, he’iromahina ku gyra hérava chochi. Ha upepe opa.

- Tembiasa rehegua: Históricas

Kurusu Isabel



Oiko ndaje ñorãirõ guasu aja, Cerro Corápe. Upe peve oguahê peteî kuñakarai hérava Isabel ha imembykuña´i. Hetaiterei oî omanóva upe ñorãirõme, mbovy tekove opyta, umíva apytépe oî Isabel ha imembykuña´i, avei kuimba´e ha kuña iñembyahýi ha ijy´uheijoáva.

Péicha, oîháicha, oñepyrû oipykúi tape oguahê haguãicha Concepción peve, opytáva 50 légua upégui. Pe tapére heta oî ho
´áva kane´õgui, oî avei omanóva y´uhéi ha ñembyahýigui. 

Mbyry
´ai´eterei umi árape, pe yvy haku, ha´ekuéra katu pynandi oguata, heta ohasa asy. Hetaiterei árama ndaje ndokyveihague upe rupi.

Namombyryvéima, oguahêmbotáma hikuái, Isabel ha imembykuña
´i ndive oho peteî karai tujami oñemoñe´ê ha oipytyvõva chupekuéra. Peteî ára asajepotáma gotyo Isabel ho´a, oñeñandu vai, hoy´useterei. Pe karai omoñeno peteî yvyramáta guýpe opytu´umi haguã ha ojerure pe mitãme oho haguã ogueru y isýpe guarã.

Oguahê jeývo pe mitãkuña
´i hasê isy rete ypýpe.

Pe tendápe omohenda hikuái peteî kurusu ha oñemombe
´u upe araite guive oipytyvõha opavave umi ojeroviávape hese.

...

Descargar como (para miembros actualizados)  txt (13.4 Kb)   pdf (255.9 Kb)   docx (81.5 Kb)  
Leer 7 páginas más »
Disponible sólo en Clubensayos.com