Cuales son las Leyendas del Paraguay
giannymoraTarea26 de Julio de 2017
1.816 Palabras (8 Páginas)8.419 Visitas
[pic 1]
Guaraní
Leyendas del Paraguay
School of Tomorrow
Dr. Luis Alberto de Herrera
Alumno: Christian Sebastián
Pérez Mora
Grado: 8vo
Asuncion-Paraguay
2017
Ñe’eñepyru- Introducción
Ko tembiapogui roikuaata heta mombe’upy ymaguare ore tavarandu rehegua. Ko mombe’upykuéra ha’e Paraguái mba’eteete.
Paraguái Tavarandu oreko heta mombe’upy ha ore mitanguera tekoteve roikuaava´era ñande mombe’upy ha upéicha roikuaaveta ore arandukuaa ha ore tavarandu avei
Jaikuaa mombe’upy Paraguái ha’e mba’e guasu ha ñambohasava´era ñemoñare pyahu.
En este trabajo aprenderemos más sobre las leyendas antiguas de nuestro Folklore. Estas leyendas provienen de nuestro Paraguay.
El Folklore Paraguayo contiene una variedad de leyendas, nuestros niños y jóvenes deben aprender más sobre ellas, y así saber más sobre la cultura del Paraguay.
Que todos sepamos un poco de las Leyendas del Paraguay es muy importante para no perder nuestras tradiciones y también transmitirla a nuevas generaciones.
Mombe´upy- leyenda
Ha´e umi mombe´u ohechaukáva táva arandu, katuetei ñamomorã, ha ñanemomba´embyasýva. Mombe´upy ñemopyenda mba´e oikova´ekue ymave añetehápe, ha iñambue ohóvo oñemombe´uhápe, oñenohê térã oñemoîve.
Mombe´upy oñemohenda kóicha
- Marangatukuéra rehegua: Sobre santos
Techapyrã: Tupãsy Ka´akupe, San Blas.
- Tembiasa rehegua: Históricas
Techapyrã: Kurusu Bartolo, Kurusu Isabel.
- Máva rembiapo rehegua: Sobre héroes.
Techapyrã: Pa´i Sume
- Tenda rehegua: Toponímicas.
Techapyrã: Lago Ypakarai, Ykua Bolaños, Moñaikuare, Cerro Lambaré.
- Mymba rehegua: Sobre fauna.
Techapyrã: Kururu, Ka´i, Chahã, Urutau, Ynambu, Ypaka´a, Karãu.
- Yvyra ha ñana rehegua: Sobre flora.
Techapyrã: Piri, Mburukuja, Yrupe, Ka´a, Avati.
- Mymba rehegua: Sobre fauna.
Urutau
Oikóje ymaite petei kuñatai ojajáiva poragui hérava Urutau, avei ojehero guaiguingue ha ñakunda.
Imitakuñame ohayhueterei kuarahýpe. Péva oiko kuimba’éro oikundana ko yvy ape ári. Péicha yvypóra ymaguare omombe’u.
Kuñatai poraite nohenduvéi aratei jave ñembo’eguasu. Pe mborayhu oiva’ekue kuarahy kuñataire oso sapy’a téra opa upeguére.
Upévare kuarahy ohejarei ichupe. Ha ha’e, oha’arovo imborayhujárape, ka’aruete vove oguapy ita guasu ári, yrembe’ýpe oma’e ñembyasy kuarahýpe iguauguiete peve.
Chochi
Oikondaje petei kuñatai iporambajepeva, ha’eichagua iporava ndaipori. Upe kuñatai oguereko ramo petei karia’y pyapy. Ha petei jeype ose oho hikuai jerokyhape, mokoiveva ojeroky pyhare pukukue javete.
Pyharetereimaro ndajeko ose he’i karia’y kuñataime: “Tekovema ningo jaha, hetaireima javy’a”. Ha upe kuñatai pora opytasevente, amo ipahápe, opytavémakatu ose karia’y vy’ahagui, ha’eño, ohapa hese.
Kuñatai iporambajepéva hasýpe ohechakuaa imborayhu ohomaha. Oporandu hese ose pyharepyterei, ha avave ndohechakuaau karia’y ohoramoguare.
Upéguie upe kuñatai iporambajepeva ohenoi karia’y py’apýpe hérava’ekua Kripin, ha Kripin ndaiporivémai.
Upeicha rupi ko’aga peve ñahenduva’era: Kripin, Kripin, Kripin, he’iromahina ku gyra hérava chochi. Ha upepe opa.
- Tembiasa rehegua: Históricas
Kurusu Isabel
Oiko ndaje ñorãirõ guasu aja, Cerro Corápe. Upe peve oguahê peteî kuñakarai hérava Isabel ha imembykuña´i. Hetaiterei oî omanóva upe ñorãirõme, mbovy tekove opyta, umíva apytépe oî Isabel ha imembykuña´i, avei kuimba´e ha kuña iñembyahýi ha ijy´uheijoáva.
Péicha, oîháicha, oñepyrû oipykúi tape oguahê haguãicha Concepción peve, opytáva 50 légua upégui. Pe tapére heta oî ho´áva kane´õgui, oî avei omanóva y´uhéi ha ñembyahýigui.
Mbyry´ai´eterei umi árape, pe yvy haku, ha´ekuéra katu pynandi oguata, heta ohasa asy. Hetaiterei árama ndaje ndokyveihague upe rupi.
Namombyryvéima, oguahêmbotáma hikuái, Isabel ha imembykuña´i ndive oho peteî karai tujami oñemoñe´ê ha oipytyvõva chupekuéra. Peteî ára asajepotáma gotyo Isabel ho´a, oñeñandu vai, hoy´useterei. Pe karai omoñeno peteî yvyramáta guýpe opytu´umi haguã ha ojerure pe mitãme oho haguã ogueru y isýpe guarã.
Oguahê jeývo pe mitãkuña´i hasê isy rete ypýpe.
Pe tendápe omohenda hikuái peteî kurusu ha oñemombe´u upe araite guive oipytyvõha opavave umi ojeroviávape hese.
- Yvyra ha ñana rehegua: Sobre flora.
YRUPE
Morotĩ ndajeko héra raka'e kuñataĩ porã so'okangue ñúicha morotĩ asýva ha Pytã katu ndaje guarini hete joja asýva kavaju ñanícha. Morotĩ ha Pytã ndaje rasa ojohayhu. Peteĩ ko’ẽme ogueroguatárõ hikuái imborayhu ysysy rembe'ýre, Morotĩ oikuaase añetehápepa Pytã ohayhu chupe, omboveve ipyapy jegua ysyry Paranáme.
Pytã oñemornbo hekávo ha nosẽvéi. Morotĩ itarovaite, oho paje rendápe oikuaaségui mba'épa oiko chugui. Paje he'i chupe oĩha ysyry ruguápe kuña paje poguýpe.
-Che aháta aheka chupe -he'i Morotĩ.
-Nde mante rehova'erã oime ramo añetehápe rehayhu chupe -ombohovái karai paje.
Morotĩ oñemombo ýpe ha nosẽvéi avei.
Kuarahy hendypúvo ararembére katu okapu y rováre Yrupe, yvoty tuicha, ryakua asy, pytã ha morotĩva.
- Marangatukuéra rehegua: Sobre santos
3 DE FEBRERO: BLAS MARANGATU – SAN BLÁS
Ára 3 jasykôiguápe oñemomorâ Blás Marangatu ára, ha’éva Paraguáy retâ rerekua ha avei ahy’o rerekua. Ñane retâme oî mokôi táva oguerovy’avéva Blás Marangatu ára: Pirivevúi ha Ita. Avei oñemomorâ Ciudad del Este ha Colonia Obligado-pe. Upéicha avei opavave táva Paraguay retâmegua oguereko peteî jeikoha térâ tavapehê ogueraháva Blás Marangatu réra. Pirivevúi ha Itápe, oĝuahêvo ára 3 jasykôi, Blás Marangatu ára, ijaty tupâópe hetaiterei tapicha oñembojáva oaguyjeveme’êvo ichupe iñemongueráre. Umi oñembojáva Blás Marangatu rendápe oñemonde ha’éicha, ijao morotî ha ijatukupére ojeaho’i aopehê isa’y pytâvape. Umi ijahy’orasýva oha’â Blás Marangatu ku’a térâ ajúra peteî inimbope pytâme ha upéva oipuru upe ijahy’orasýva. Omoî mbo’ýrô ijajúri térà ijyváre, kurundúrô, okuera peve. “¡Karai Blás nemarangatuetéva!, eipytyvômína ko mitâ ijahy’opa’âvape”, ha’ehína ñe’ê mba’ejerure oipurúva sykuéra ku imemby ijahy’opa’â térâ ijahy’orasy jave.
...